Hendikep už ďalej nemusí byť prekážkou ani pri stolnom futbale

Šport je súčasťou života, je to silná motivácia, ktorá posúva človeka v ťažkých chvíľach.

Takto je to aj v prípade Maroška.

Sám povedal hendikep už ďalej nemusí byť prekážkou, či výhovorkou. Jeho presvedčením je, že za každých okolností víťazí a nikdy neprehráva.

,,Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale motto „Nikdy sa nevzdávaj!“, som si obľúbil už v detstve, skôr, než to bolo cool postovať na sociálnych sieťach alebo si to tetovať na predlaktie. Ženie ma myšlienka alebo vedomie, že som schopný hocičoho, prípadne, že nič nie je nemožné. A ešte sa mi páči „trpezlivosť ruže prináša“, alebo rôzne vtipné modifikácie klasických prísloví, ako napr. „Kto druhému jamu kope, nebude mať vlastnú“, prípadne „Kto neskoro chodí, ďaleko býva“.

Obdobie medzi rokmi 2002 a 2005 s občasnými prestávkami, strávil v nemocnici. Napriek tomu, že v škole dosť veľa vymeškal, úspešne dokončil základnú, strednú a vysokú školu.

Podarilo sa mu dokončiť inžiniersky stupeň v odbore aplikovanej informatiky a automatizácie v priemysle. Vždy mal rád šport. Rád hrával basketball a dodnes je jeho veľkým fanúšikom.

V roku 2007 sa dostal k stolnému futbalu, ktorý neskôr začal hrať aj súťažne a organizuje turnaje.

Stolný futbal je hrou, kde jednoznačne víťazí rýchlejší a pohotovejší hráč.

Ukázal, že sa dá napredovať v športe alebo v hociktorej inej oblasti života, že hendikep už ďalej nemusí byť prekážkou, či výhovorkou.
Jeho cieľom je ukázať ľudom jeho motto, ktorým je presvedčenie, že za každých okolností víťazí a nikdy neprehráva.

,,Šport som mal vždy rád. V škole som mal rád telesnú výchovu, na ktorej sme často hrávali vybíjanú. Hrávali sme s kamarátmi hokejbal za domom a takisto som rád hral basketbal, s ktorým som mal plány venovať sa mu na profesionálnej úrovni.“

Pozitívne myslenie je veľmi dôležité a praje si, aby som ním nakazili čo najviac ľudí.