Spartan v Kutnej hore zdolaný dvakrát

Spartan v Kutnej hore zdolaný dvakrát

Na preteky Spartan Race v Kutnej Hore som sa veľmi tešil, pretože to boli moje prvé z časti mestské preteky, no na druhej strane som mal aj mierne obavy, pretože som týždeň pred tým zistil, že mestské chodníčky, vydláždené cesty, asfaltka, mi moc nevyhovuje – zúčastnil som sa totiž pouličného behu, po ktorom som mal obrovský pľuzgier na asi tretine chodidla.

Vedel som, že sa mi pľuzgier obnoví, no tvrdohlavo som išiel za svojim cieľom.

Ešte pred mojím prvým štartom som mal tú česť odštartovať vlnu Spartan Kids Special, vlnu mladých bojovníkov, ktorí sa nikdy nevzdávajú, ani na trati, ani v živote. Krátko nato som vyštartoval aj ja. Začalo sa pomerne netradične – dole z kopca, po vydláždenej ceste,

no netrvalo dlho a o niekoľko minút sme prvýkrát prekračovali potok a vstupovali sme do lesíka, potoka, na lúky…

Veľkú časť trate tvoril práve potok, ktorý ma výrazne spomalil, no chcel som byť opatrný a šetriť sily kráčajúc proti prúdu.

Z prekážok mi nerobila problém ani jedna, všetky som prechádzal pomerne ľahko, potešila ma aj, pre mňa nová, prekážka bender, ktorú som tiež s pomocou ostatných pretekárov hravo prekonal.

 

Potešilo ma aj to, že sandbag carry taktiež nebol nejako extra dlhý, a tak mi ťažké vrece nestihlo zničiť krk. Na šplh na lane som si celkom veril, lebo som videl, že sa nejde z vody, no zároveň som mal obavy, že nevyšplhám, pretože predchádzajúca prekážka bola veľmi blatová a takisto aj laná boli vlhké od blata. Stisk rúk som mal však dostatočne pevný, aby som sa vytiahol až na vrchol a zazvonil.

Záverečná časť bola opäť mestská, okolie chrámu sv. Barbory pekne skrášľovalo prekážky, ako walker walk, spear throw, či multi rig. V takomto peknom prostredí sa aspoň lepšie robili angličáky. Opäť mi nevyšiel hod oštepom, no boli to zároveň moje jediné burpees. Peknými vydláždenými uličkami som pokračoval ďalej, prekonal posledných pár prekážok a už som bol aj v cieli. Výsledný čas 2:22:08.

Nasledoval rýchly obed, pár hodín oddychu a o 16:00 som sa opäť postavil na štart, tentoraz Charity vlny. Povedal som si, že sa nebudem veľmi ponáhľať, času mám dosť, vedel som už, čo ma čaká. Aj keď som nešiel na plný plyn, tak tempo som mal porovnateľné ako na prvom Sprinte doobeda.

Malý rozdiel bol v tom, že bolo o čosi menej ľudí na trati a tak som nemusel čakať toľko na prekážky, išiel som plynulejšie. Tento rozdiel však spôsobil to, že som sa nakoniec dostal do cieľa ešte o cca 9 minút skôr (výsledný čas cca 2:13), pričom som opäť netrafil oštep do terča a poctivo som si odskákal trest. Výsledok však v tomto prípade nie je dôležitý.

Pri Charity Spartan Race ide hlavne o pomoc druhým, o podporu pre tých, ktorí to potrebujú viac, ako my. Preto som strašne rád, že sa charitatívneho behu zúčastnilo toľko veľa ľudí. Je úžasné sledovať, ako sa ľudia vedia zomknúť pre pomoc iným.

Spartan v Kutnej hore, ktorý skrýva v sebe aj nečakané prekvapenia.

Musím sa vrátiť ešte k jednej, pre mňa nečakanej, veci. Pred Charity Sprintom sa na pódiu ujal mikrofónu Honza Jirkal, aby poďakoval všetkým pretekárom a navyše aby odovzdal špeciálne ocenenie trom pretekárom. Nevedel som, o čo sa jedná, no keď som videl prvého oceneného Martina Zikmunda, tak som vedel, že to nie je každodenná záležitosť a vedel som, že cena je v správnych rukách. Druhým oceneným bol Richard Wiesner, Martinov kamarát a pomocník na ťažkých tratiach. Keď Honza povedal tretie meno, moje meno, tak som ostal v miernom šoku. Povedal mi, že mňa a aj ostatných týmto víta v takej akoby sparťanskej sieni slávy.

No to je jednoducho niečo tak neopísateľné, že aj teraz keď si na to spomeniem, tak strácam reč.

Jediné, čo môžem povedať je, že som nesmierne vďačný nielen za toto ocenenie, ale za tú obrovskú podporu, ktorú dostávam od všetkých tých ľudí na trati, mimo nej, v bežnom živote a vôbec všade.

Som Vám naozaj veľmi vďačný za všetko.