Blato, blato, dážď a zase blato
Po dlhom čase som išiel zdolať dlhšiu trať ako Sprint a zo začiatku som bol aj celkom rád, že to je práve lokalita Várgesztes v susednom Maďarsku. Toto miesto je neďaleko môjho rodného Komárna, tak som nemusel ani veľa cestovať a vedel som, že miestne kopce nie sú také nebezpečné. To som ale nevedel, že sa v noci pred pretekmi tadeto preženie búrka a sťaží všetky podmienky.
Ráno v deň pretekov bolo sychravo a ja som si predstavoval tú čľapkanicu, čo musí byť na mieste. Prvýkrát som však zažil, že blato a spomínaná čľapkanica tvorila prístupovú cestičku do hlavného areálu. Rozloženie prekážok na trati bolo pre mňa trošku prekvapujúce, lebo som nečakal, že sa vykúpem v jazere hneď na druhom kilometri, alebo že šplh na lane bude takisto ešte v prvej polke pretekov.
Poprehadzovanie prekážok bolo ale skôr spestrením a potešil som sa aj memory testu.
Trať samotná nebola podľa môjho názoru ťažká, neboli tam ťažké stúpania ani náročné klesania, jediným kameňom úrazu bolo množstvo blata, ktoré mi komplikovalo pohyb. V mojom prípade sa nejedná len o zvýšené riziko šmyku, ale tým, že neustále musím balansovať na barlách, tak moje ruky dostávajú oveľa viac zabrať ako len pri bežnej chôdzi. Na asi posledných piatich kilometroch som mal pocit, že to moje tricepsy nezvládnu a roztrhnú sa.
Na začiatku bolo trošku trávnatej plochy prípadne asfaltová (alebo betónová?) cesta, no hádam to nepreženiem, keď poviem, že 90% trate tvorilo blato. Pred pretekmi som si zaumienil, že by som rád dokončil preteky pod 6 hodín a bol som aj prekvapený, ako mi to v tom blate celkom dobre ide. Ponáhľať som sa nevedel veľmi, terén mi to nedovoľoval, do kopca som išiel niekedy štýlom dva kroky dopredu jeden (šmyknutie) dozadu, ale stále som bol v limite. Celkom som sa spoliehal na to, že čas ušetrím na úspešne zdolaných prekážkach. Keďže ale všade, kde sa dalo pozrieť bolo len blato, a ešte nám k tomu aj popritom sem-tam zapršalo, tak niektoré prekážky boli šmykľavé. Smolu som mal pri šplhu na lane, kedy som lano vyšplhal až úplne hore, ale rukou som o milimeter minul zvonček a zošmykol som sa dole.
Dobrovoľník mi síce vravel, že sa mu zdalo, že som sa dotkol, ale nemohol som s ním súhlasiť – išiel som si odskákať angličáky. Svoje druhé kolo trestu som si odskákal na traverse wall, na ktorom sa mi dlhodobo nedarí a tentokrát som sa nedostal ani za prvé zalomenie steny. Oštep môj drahý! Terč som minul len o pár centimetrov. Veľká škoda, bol to doteraz asi môj najlepší pokus, ale nevadí, vždy si vravím, že najbližšie ho už trafím (90 BP). Predposledná prekážka bola multi rig, tentokrát kruhy na striedačku s lanami. Nemal som dobrý grip, ruky sa mi šmýkali (120 BP). Na druhej strane ma teší perfektne zvládnutý olympus, pri ktorom som cítil plno síl v rukách a sám neviem, ako som sa cez neho tak bleskovo dostal. V cieli mi nakoniec svietil výsledný čas 6:01:11, no napriek tomu, že som o vyše minútku nesplnil svoj stanovený limit, tak som na dané podmienky so svojím výkonom spokojný.
Na záver mi nedá nespomenúť úžasných ľudí, či už samotných pretekárov alebo aj divákov. Ak som niekedy povedal, že ma na trati povzbudil každý druhý pretekár, tak teraz som mal pocit, že sa to číslo pohybuje okolo 1,5.
Nechcem aby to znelo ako klišé, ale naozaj som vďačný za každé povzbudivé slová na trati, za každý potlesk, či potľapkanie po pleci.
Blata mám po krk už do konca života asi, ale druhý kúsok skladačky je môj.
