Vďaka svojim barlám som rýchlejší a atraktívnejší

„Môžem si požičať tvoje barly?“, znela často otázka od mojich kamarátov, ktorí si chceli vyskúšať, aké je to chodiť o barlách. (pozn. nominatív mn. č. od slova „barla“ je „barly“, nie „barle“, skloňuje sa podľa vzoru „žena“). Kamaráti mi väčšinou do 15 sekúnd barly vrátili, pretože ich boleli pazuchy a pýtali sa ma, ako na nich viem chodiť, a že či ma to bolí rovnako, ako ich. Nebolí, lebo už som si aj zvykol, ale hlavne mám, pochopiteľne, lepšiu techniku. Človek, chodiaci o barlách, by sa totiž nemal opierať celou váhou o podpazušie, ale mal by preniesť väčšinu svojej váhy na predlaktia a dlane. Mňa po dlhých pretekoch zvyknú bolieť hlavne dlane, kedy ma už bolia niekedy natoľko, že aj ja sa radšej opriem o pazuchy. Ruky sú v mojom prípade neustále v permanencii a možno aj preto som najradšej, keď som masírovaný práve na rukách, lebo cítim vtedy najväčšie poľavenie nahromadeného napätia.

Dáme si teraz ľahkú matematiku. Jedna taká bežná drevená, vysoká, nemecká (podpazušná) barla váži zaokrúhlene 1kg. Pri každom kroku musím tento jeden kilogram svojimi rukami zdvihnúť. Nie je to žiadna ťažká práca, pokiaľ je ten krok jeden, desať alebo dajme tomu aj sto. Ale čo na takých dlhších pretekoch? To sa môžeme baviť v niekoľkých tisíckach, na Beaste je to určite viac ako 20 000 krokov. Zdvihnúť, hoci aj ľahkú váhu, opakovane toľko krát, je nesmierna záťaž na celé ruky, asi nie je miesto na rukách, ktoré by nebolo namáhané. Preto som sa pred pár rokmi rozhodol obzrieť po rôznych možnostiach. Začal som pátrať po rôznych barlách, ktoré by boli ľahšie ako tie drevené a musím sa priznať, moje ego túžilo aj po niečom štýlovom. Veď aj Dr. House mal paličku s plameňmi, tak prečo nie aj ja. V mojom vymýšľaní som zašiel dokonca tak ďaleko, že som chcel mať niečo unikátne, čo možno má len pár ľudí na svete, alebo možno nikto. Tak sa zrodila myšlienka, že prečo by tie barly nemohli byť z karbónu.

Našiel som slovenského inžiniera, pilota, ktorý vtedy pracoval vo firme, ktorá vyrába automobilové a lietadlové komponenty z karbónu a súhlasil, že mi také pomocníčky pomože namodelovať a vyrobiť. Zoskupil šesť nadšencov modelovania, svojich priateľov z celého Slovenska a pustili sa do prvého prototypu.