Čo má spoločné Maria Therézia a Maroško
Uplynulý víkend som sa zúčastnil pretekov Spartan Race pri Viedni (Wiener Neustadt), a tak prvýkrát môžem porovnať, čím sa líšia takéto preteky od pretekov v strednej Európe. Prostredie vojenskej akadémie pekné, niekoľko tisíc ľudí, pretekárov, aj divákov. Chvíľku mi trvalo kým som sa zorientoval a dostal na registráciu a vybavil všetko potrebné. Už hneď štart bol trošku iný, na aký som zvyknutý. Pretekári si dávali rozcvičku priamo na štarte, začali krúžiť dokola, a potom ich moderátor rozdelil na dve skupiny a popohnal ich proti sebe - pripomínalo mi to pogovanie na rockovom koncerte (moshpit). Ja som ich len sledoval zozadu z bezpečnej vzdialenosti. Čo sa mi ale nepáčilo bolo, že sme nedodržali presný čas štartu, meškali sme pár minút - na štarte chýbala časomiera, a tak odpočítavanie ostalo na moderátorovom uvážení. Prekvapilo ma tempo pretekárov - bolo dosť nízke a dokázal som držať tempo s poslednými. Po pár sto metroch…
Spartan v Kutnej hore zdolaný dvakrát
Na preteky Spartan Race v Kutnej Hore som sa veľmi tešil, pretože to boli moje prvé z časti mestské preteky, no na druhej strane som mal aj mierne obavy, pretože som týždeň pred tým zistil, že mestské chodníčky, vydláždené cesty, asfaltka, mi moc nevyhovuje - zúčastnil som sa totiž pouličného behu, po ktorom som mal obrovský pľuzgier na asi tretine chodidla. Vedel som, že sa mi pľuzgier obnoví, no tvrdohlavo som išiel za svojim cieľom. Ešte pred mojím prvým štartom som mal tú česť odštartovať vlnu Spartan Kids Special, vlnu mladých bojovníkov, ktorí sa nikdy nevzdávajú, ani na trati, ani v živote. Krátko nato som vyštartoval aj ja. Začalo sa pomerne netradične – dole z kopca, po vydláždenej ceste, no netrvalo dlho a o niekoľko minút sme prvýkrát prekračovali potok a vstupovali sme do lesíka, potoka, na lúky... Veľkú časť trate tvoril práve potok, ktorý ma výrazne spomalil, no chcel som byť opatrný a šetriť sily kráčajúc proti…
Medzinárodný pouličný beh Komárom Komárno 2018
Beh Komárno-Komárom Uplynulú nedeľu (22. apríla) som sa zúčastnil svojho prvého pouličného behu Komárno-Komárom, ktorý sa organizuje tradične každý rok v rámci Komárňanských dní. Tohto behu som sa chcel zúčastniť už aj minulý rok, ale na poslednú chvíľu som z toho vycúval, a tak som si povedal, že tento rok si to vynahradím. Pôvodne som sa chcel zúčastniť 10km dlhej trate, no nakoniec som si povedal, že aj niečo vyše 5km mi bude stačiť, keďže o necelý týždeň nato ma mali čakať moje prvé preteky Spartan Race v tejto sezóne. Tento beh som bral ako prípravu, tréning na Spartan. Ďalšou podstatnou vecou bolo, že sme sa s trénermi z Black CrossGym-u dohodli, že by sme našou účasťou, pod heslom „run to save lives“, radi dostali do povedomia ľudí našu snahu o pomoc pre onkologicky chorú mladú mamičku Anet a iných, ktorých postihol rovnaký osud. Tento rok sa bežalo z maďarského Komáromu až pred športovú halu v slovenskom Komárne. Mal som mierne…
Umelec a športovec v jednom
"V každom umení umelec zobrazuje len svoju vlastnú dušu."Anatole France Kreslenie a maľovanie je pravdepodobne najotvorenejšie umenie, má v sebe bezprostrednosť, ktorá umožňuje ihneď zaznamenať to, čo vidíme. Maroško sa kresleniu venuje odmalička, asi ako každé dieťa rád si niečo načarbal, namaľoval vodovými farbami, no zostalo mu to dodnes. Teraz sa vo svojich voľných chvíľach venuje len ceruzkovým kresbám a snaží sa dosiahnuť, čo najrealistickejší výsledok. Využíva pri tom predlohu, najčastejšie fotografiu, obrázok. Kresliť sa naučil sám. Kreslenie je preňho dokonalý relax a radosť. Najčastejšie ho inšpiruje ženská krása, no objavujú sa aj prírodné motívy. Väčšinu svojich kresieb daruje známym, kamarátkam a najväčšou pochvalou je pre neho, keď svojím výtvorom poteší osobu, ktorú obdaruje. Takto sa to začalo. Prvé momenty krásneho obrazu. Čo poviete? Nás to unieslo. Tu je zopár ďalších Maroškových výtvorov:
Hendikep už ďalej nemusí byť prekážkou ani pri stolnom futbale
Šport je súčasťou života, je to silná motivácia, ktorá posúva človeka v ťažkých chvíľach. Takto je to aj v prípade Maroška. Sám povedal hendikep už ďalej nemusí byť prekážkou, či výhovorkou. Jeho presvedčením je, že za každých okolností víťazí a nikdy neprehráva. ,,Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale motto „Nikdy sa nevzdávaj!“, som si obľúbil už v detstve, skôr, než to bolo cool postovať na sociálnych sieťach alebo si to tetovať na predlaktie. Ženie ma myšlienka alebo vedomie, že som schopný hocičoho, prípadne, že nič nie je nemožné. A ešte sa mi páči „trpezlivosť ruže prináša“, alebo rôzne vtipné modifikácie klasických prísloví, ako napr. „Kto druhému jamu kope, nebude mať vlastnú“, prípadne „Kto neskoro chodí, ďaleko býva“. Obdobie medzi rokmi 2002 a 2005 s občasnými prestávkami, strávil v nemocnici. Napriek tomu, že v škole dosť veľa vymeškal, úspešne dokončil základnú, strednú a vysokú školu. Podarilo sa mu dokončiť inžiniersky stupeň v odbore aplikovanej…
Úspechy vďaka športu
Každoročne sa v Komárne a v Nitrianskom samosprávnom kraji uskutočňuje vyhlasovanie a odovzdávanie cien športovcov mesta, kraja za uplynulý rok. Maroš Kudlík získal ocenenie v kategórii neolympijský šport, jednotlivec, senior. Cenu si zaslúžil samozrejme za absolvované terénne prekážkové behy Spartan Race v Nitre a vo Vechci. Vtedy nám prezradil svoje ciele a my už teraz vieme, že plány na tento rok splnil. V porovnaní s minulým rokom boli oveľa odvážnejšie a môžeme povedať, že aj nebezpečnejšie. Maroš začal rok dosť z ostra, keď absolvoval zimné preteky Spartan Race v Dolní Morave, kde strávil v mrznúcich podmienkach bezmála 5 hodín. Začiatkom apríla absolvoval charitatívny Spartan Race Sprint v maďarskom Veszpréme. V máji si zopakoval Nitrianske preteky, v júli Spartan Race Super a jeden z najťažích pretekov sezóny Spartan Race Beast na Kubínskej Hole. Spartan Sprint Nitra Maroško čas 13.05.2017 1:34:28 Spartan Sprint 5+ kilometrov, 20+ prekážok Reebok Spartan Sprint: Ide o najkratšiu trať,…
Posledný a zároveň najťažší krok k trifecte
Spartan Race Beast Kubínska Hoľa dĺžka/distance: 21km prevýšenie/elevation: 1400-1500m prekážky/obstacles: 34 Posledný a zároveň najťažší krok k trifecte. ,,V noci som spal asi 1 hodinku, napriek tomu sa cítim celkom svieži, no necítim na sebe, že toto by mal byť ten deň, kedy by som mal podať nejaký extra výkon. Som pomerne pokojný, mám vedľa seba opäť Petru, na ktorú sa spolieham, keď by bolo treba. Už aby to bolo za mnou. Tak poďme na to, štart máme za sebou, už len niečo vyše 20km predo mnou. Povedal som si, že to chcem dať pod 10 hodín, tak nech sa tak stane. Úvod sa nám vydaril, udržiavame fajn tempo, aj keď stále pomaly stúpame. Z lúky do lesa a opäť na lúku a do kopca. Pri stúpaní idem ako prvý, určujem tempo a Petra ma nasleduje. Nastáva však malý problém – Petra má problémy s tempom, nevládze. Čakám ju zisťujem v čom je chyba a utešujem ju, že nevadí a všetko…
Chce ostať pri športe
Maroško, je rodák z Komárna, stále tu žije, chodil na Gymnázium Ľ. J. Šuleka v Komárne a úspešne vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v odbore informatiky. Momentálne sa najviac venuje športu. Jedného dňa som si povedal, že vyskúša spartan race, ktorý sa mu nakoniec aj veľmi zapáčil. Spartan race je terénny prekážkový beh. Vznikol v Amerike a postupne sa rozšíril do celého sveta. Je odstupňovaný rôznymi obtiažnosťami v závislosti od dĺžky trate a počtu prekážok. Spartan race, kým človek nevyskúša, tak nepochopí prečo sú ľudia ochotní zaplatiť za váľanie sa v blate. Občas treba robiť aj náročnejšie veci a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Doteraz sa zúčastnil troch pretekov a každý bol preňho niečím iným špecifický. ,,Môžem však povedať, že spartan race vo Vechci bol zatiaľ najťažší na psychiku. Ostatní pretekári sú veľmi milí a ochotní a niektorí mi aj ponúkajú pomoc.“ Pomáhať je výsada Sparťana. ,,Na Dolní Morave bol veľmi…
Maroško a jeho príbeh
Keď som mal 14 rokov, bol mi diagnostikovaný synoviálny sarkóm, ktorý sa navonok prejavoval iba ako viditeľná hrčka. Nachádzal sa v zákolennej jamke a napriek tomu, že mi nespôsoboval bolesť, zapríčinil veľa iných nepríjemností. Absolvoval som mnoho vyšetrení a pokus o vyoperovanie nádoru, no choroba sa vrátila a bolo nutné radikálnejšie riešenie. Nohu mi amputovali nad kolenom, aby sa zamedzilo šíreniu. Nejaký čas som takto fungoval, nosil som protézu, chodil som do školy a von s kamarátmi. Po nie veľmi dlhom čase lekári skonštatovali recidívu - choroba sa mi opäť vrátila. Lekári sa rozhodli pre exartikuláciu - vybrali mi celý zvyšok stehennej kosti aj s kĺbom. Táto operácia bola našťastie poslednou, ktorú som absolvoval v súvislosti s touto chorobou. Medzitým som samozrejme dostával aj nemalé dávky chemoterapie, aby sa zabránilo šíreniu chorobe, to však nebolo veľmi účinné. Obdobie medzi rokmi 2002 a 2005 som takýmto spôsobom, s občasnými prestávkami, strávil…