Winter Spartan Race Banská Bystrica 2020

Preteky č. 26

Dĺžka: 5,96km

Čas: 2:08:27

Keď som sa v roku 2017 zúčastnil svojho prvého zimného Spartanu na Dolní Morave, tak som si povedal, že už nikdy na zimné preteky nepôjdem. Bolo dosť chladno, fúkal nepríjemný vietor, ruky som mal premrznuté, boril som sa v snehu a do toho všetkého mi celú cestu znepríjemňoval soplík. Ja chlad a zimné obdobie nemám rád, skôr som veľmi teplomilný a mám rád letné horúčavy a pobyt pri vode. Prečo som sa vlastne rozhodol zúčastniť sa ďalšieho winter Spartanu?

Bol to možno rovnaký dôvod, ako pred tromi rokmi – výstup zo svojej komfortnej zóny. Preteky to však boli úplne rozdielne. Kým na Dolní Morave som zapadol do metrového snehu a mal som premrznuté ruky, v Banskej Bystrici som bol špinavý od blata a prepotil som aj kabát. Pred tromi rokmi som do cieľa vošiel takmer po piatich hodinách a tento čas som chcel jednoznačne prekonať.

Organizátori tento rok zvolili trasu cez centrum mesta a výstup na neďaleký Urpín. Mapu trasy zverejnili dopredu, čo mne osobne nejako nevadilo, teraz mi to skôr prišlo vhod, lebo som vedel, akú obuv mám zvoliť – uprednostnil som hrubú zimnú obuv pred bežeckou, keďže som vedel, že sa nebudeme brodiť potokom.

Mestská  pasáž išla rýchlo, ani zámková dlažba v centre nebola zamrznutá, pri výstupe na kopec sa roztopené blato šmýkalo a nabaľovalo sa na topánky. Prekvapila ma nenáročnosť niektorých prekážok. Plate drag, ktorý patrí medzi moje neobľúbené bol vyslovene ľahký, nenatrápil som sa ani pri nosení vriec a ani neskôr pri Hercules hoist. Obával som sa Atlasu, keďže minulý rok vo Valči a na Lipne mi robil výrazné problémy a v Česku som si za neho prvýkrát odskákal aj 30 burpees. Zvládol som ho však dobre, viac mi robil problémy nerovný, blatistý terén, ako váha samotnej gule.

Keď sme sa znova vrátili do mestskej časti, odskákal som si svoje tradičné burpees za Z-wall a aj za oštep, ktorý ma trochu zamrzel, lebo som ho hodil veľmi dobre no asi som papal veľa špenátu (alebo Edgar.powerdink) a tesne som prehodil terč.

Najkrajšia, prípadne najzaujímavejšia časť pretekov pre mňa bola pri Múzeu SNP. Bežali sme skrz pamätník, pietne miesto, z ktorého vyžarovala zvláštna energia poukazujúca na vtedajšie pochmúrne obdobie.

Preto som bol aj rád, keď som sa na druhý deň mohol pozrieť aj do múzea na tamojšie expozície.

Do cieľa to bolo mestskými uličkami už len kúsok a na posledné metre dodal energiu pán s kravským zvoncom, ktorý povzbudzoval, zvonil pretekárom hádam bez prestávky. Výsledný čas niečo cez dve hodiny bol teda omnoho lepší s akým som rátal, ale bolo to dané ľahšími podmienkami.

Ďalšia zastávka: 7. – 8. marec Mallorca Sprint a Super