Marosh the Spartan na Kutnej Hore

Spartan Kutná Hora
Sprint: Vzdialenosť: cca 6,5km
Výsledný čas: 1:46:30
Super: Vzdialenosť: cca 13km
Výsledný čas: 3:28:20

Na svoje prvé tohtoročné preteky Spartan Race som sa už veľmi tešil, no kvôli počasiu som mal aj mierne obavy, najvyššia denná teplota sa mala pohybovať okolo 6 stupňov. Som totiž veľmi teplomilný, ale po štarte som si povedal, že to nie je také hrozné, a že chladné počasie zvládam dobre. Väčší diskomfort som teda mal pred pretekmi v hlave, ako na trati. Nevadilo mi ani brodenie sa v chladnom potoku na konci prvého kilometra. Išiel som plynule, na žiadnom úseku som sa nezasekol na dlhšiu dobu, prekážky som zvládal ľavou zadnou… doslova.

Sanbag Carry bol jeden z najľahších, najkratších a bez prevýšenia. Pred šplhom na lane mám vždy rešpekt, ale zvládol som ho na výbornú. Prvé angličáky som robil na Z-tkovej stene, ale aj keď som z nej padol, tešilo ma, že som sa na nej dostal ďalej, ako naposledy. Chcelo by to viac tréningu na nej. Tak, ako minulý rok, aj teraz bol ostnatý drôt umiestnený v potoku, rozdiel bol len v jeho teplote. Ľadová voda by prebudila aj mŕtveho. Po prvotnom šoku sa mi podarilo podliezť pod drôtom dosť rýchlo a po vylezení z potoka som mal super pocit, aj keď to možno tak nevyzeralo. Cítil som, ako sa mi prekrvuje celé telo a vôbec mi nie je zima. Odporúčam otužovať, je to zdravé! Celkom ma prekvapilo, že okrem nosenia vriec s pieskom sa objavil aj Atlas Carry a takisto Bucket Carry. Betónovú guľu mi pomohli zodvihnúť iní Sparťania a s vedrom plným štrku, ktoré som ani zďaleka nemal plné, ma doprevádzal samotný rozhodca na tejto prekážke. Ďalších 30 burpees som si dal pri oštepe, tu je to skoro už povinná jazda. Úspešne som absolvoval ešte zopár prekážok v okolí katedrály sv. Barbory a potom som sa uličkami mesta dostal až do cieľa.

Keďže som zhodnotil odbehnutý šprint ako ľahký, chcel som si ho zopakovať a tak som sa prihlásil aj na Charity Sprint. Tu by som chcel pochváliť Hajni, ktorá mi na registrácii nedala žiadnu výnimku a poslala ma odskákať si 30 angličákov za reverz, ktorý som nemal pri sebe. Tak to má byť! Ako to už býva zvykom, charitatívny šprint je voľnejšou obdobou klasického šprintu, nie je povinné robiť ani trestné burpees na prekážkach a všetci si idú trať viac užiť. Ja som sa však ponáhľal rovnako, ako na prvom šprinte, pretože som nechcel ostávať zbytočne dlho na trati, v zime, potreboval som si ešte v ten večer oddýchnuť a pripraviť sa na nasledujúci deň. Trať som odbehol približne v rovnakom čase (možno som bol asi o dve minútky rýchlejší ), robil som burpees na rovnakých prekážkach, a navyše mi od Barbory, až po samotný cieľ robili spoločnosť milé dobrovoľníčky, ktoré mi svojím povzbudzovaním dodávali energiu.

V nedeľu som bežal Super, ktorý bol podľa mojich očakávaní najľahším Superom, aký som kedy bežal. Počasie bolo stále nepríjemné, bolo veľmi chladno a pršalo, skoršie vlny videli dokonca snehové vločky. Trať bola premočená, na mnohých miestach zablatená a šmykľavá, takže som si musel dávať pozor na klzký terén. Prekážky sa takisto viac šmýkali a prvé drobné ťažkosti som mal na monkey bare. Tyče boli klzké a musel som dať viac energie do úchopu, aby som neskončil v burpee zóne.
Rovnako som sa musel neskôr sústreďovať na podobných prekážkach ako Bender alebo Twister.

Zhruba v strede dĺžky trate sme museli vojsť do jazera, kde bol dunk wall, takže hlava pod vodu a opäť skvelé otužovanie. Ruky som mal už celkom vyťahané, sem-tam som sa zastavil a precvičil ramená, v ktorých sa mi objavovala bolesť. Atlas a vedro štrku mi ich ešte viac vysilili. K neprekonanej Z-tkovej stene a nevydarenému oštepu (myslím, že aktuálne skóre je 17-1 pre oštep) sa pridala tentokrát aj Herkulova kladka. Do vriec bol pridaný piesok a bol navyše navlhnutý od dažďa, tak som to zbytočne nenaťahoval a išiel si odskákať tretiu dávku tridsiatich angličákov v ten deň. Dojazd do cieľa bol už bezproblémový, no zakaždým, keď som prišiel do finišu, tak ma začalo triasť od zimy. Dve hodiny po mojom príchode sa pekne vyčasilo, svietilo slnko a ľudia nepotrebovali kabáty. Počasie si nás teda pekne počkalo a snažilo sa nám aspoň takto komplikovať preteky.
Preteky v Kutnej Hore hodnotím veľmi pozitívne, išiel som dobrým tempom, nikde som sa zbytočne nezdržiaval a s výsledným umiestnením som nadmieru spokojný.

Najbližšia zastávka: Pezinok Sprint a Super (4.-5.5.2019)