Vzdialenosť: 51,5km Prevýšenie: 3046m Prekážky: 77 Nesplnených prekážok: 18 = 540 burpees Čas: 21:51:08 Malé obhliadnutie do nedávnej minulosti: 3. september 2016, Vechec – prvýkrát v živote vidím obrovskú medailu u finisherov Ultra Beastu a vravím si: „Tá je krásna. Škoda, že ju nikdy nebudem mať.“ Na Sprinte dostávam poriadnu „facku“, pretože som podcenil terén, no je to pre mňa najcennejšia lekcia do života. Sklamaný zo seba si vstupujem do svedomia a začínam robiť všetko pre to, aby som sa zlepšil.rok 2017 – zdolávam prvý Super a neskôr aj Beast a dokončujem tak prvú trifectu. Zároveň sa pohrávam s myšlienkou o Ultra, no stále je to v ríši fantázie.rok 2018 – 2x multitrifecta, bolo by skvelé zúčastniť sa Ultra na domácej pôde (Valčianska dolina), vyvíjam prvé úsilie, no asi ešte nie som pripravený.rok 2019 – 3x multitrifecta, celé leto sa pripravujem, driem, aby som zdolal prvý trifecta weekend (Valčianska dolina)…
To ste nevedeli, že som odborník aj v oblasti sexuológie? Takže teraz, keď mám vašu pozornosť, sa môžeme porozprávať aj na túto tému. Pôsobenie sexu na športové výkony sa mnohokrát skúmali v rôznych štúdiách a vždy to bola často rozoberaná téma, no, samozrejme, v minulosti veľmi tabuizovaná. Najčastejšie sa stretneme s názormi, ktoré sa tradujú dlhé roky, že sex a vrcholový šport spolu nejdú dokopy. Čítal som články, že s týmto názorom sa stotožňujú hlavne tréneri, ktorí chcú mať svojich zverencov plne koncentrovaných na šport. V niektorých kolektívnych športoch majú športovci na nejakú dobu zakázané stretávať sa so svojimi manželkami, partnerkami. V týchto radoch panuje všeobecný názor, že sex uberá na sile a vytrvalosti. Vraj sám Muhammad Ali dodržiaval pôst až šesť týždňov pred dôležitým zápasom. Iní, skôr poverčiví ľudia, vravia, že sex mužom energiu uberá a ženám pridáva. Niektoré výskumy sa pokúsili tieto mýty vyvrátiť alebo potvrdiť a vyšlo im, že sex večer pred športovým výkonom prakticky nemá žiadny energiu uberajúci…
„Môžem si požičať tvoje barly?“, znela často otázka od mojich kamarátov, ktorí si chceli vyskúšať, aké je to chodiť o barlách. (pozn. nominatív mn. č. od slova „barla“ je „barly“, nie „barle“, skloňuje sa podľa vzoru „žena“). Kamaráti mi väčšinou do 15 sekúnd barly vrátili, pretože ich boleli pazuchy a pýtali sa ma, ako na nich viem chodiť, a že či ma to bolí rovnako, ako ich. Nebolí, lebo už som si aj zvykol, ale hlavne mám, pochopiteľne, lepšiu techniku. Človek, chodiaci o barlách, by sa totiž nemal opierať celou váhou o podpazušie, ale mal by preniesť väčšinu svojej váhy na predlaktia a dlane. Mňa po dlhých pretekoch zvyknú bolieť hlavne dlane, kedy ma už bolia niekedy natoľko, že aj ja sa radšej opriem o pazuchy. Ruky sú v mojom prípade neustále v permanencii a možno aj preto som najradšej, keď som masírovaný práve na rukách, lebo cítim vtedy najväčšie poľavenie nahromadeného napätia. Dáme si teraz ľahkú matematiku. Jedna taká…
Keď sa stretávam s bežnými smrteľníkmi po Slovensku, ale aj Česku, na mojich prednáškach a podobne, mnohí sa zaujímajú, či si pri kúpe nových topánok musím kúpiť obe. Samozrejme, áno. Ešte som sa nestretol s obchodmi, kde by predávali len po jednej topánke, ale ak vy o niečom viete, budem rád, ak mi dáte vedieť. Ak by som reklamoval kúpené topánky, musím ich takisto vrátiť obe, inak mi neuznajú reklamáciu, myslím, že toto je hlavný dôvod, prečo sa nedajú kúpiť jednotlivo. Aj v tejto problematike však existujú rôzne iné riešenia. Jedným z nich je nájsť si druhého jednonohého kamaráta, ktorému chýba opačná noha. Samozrejme pár ich poznám, no je tu ďalší problém, že nemáme tú istú veľkosť. Ja nosím veľkosť 44-45. Samozrejme je vhodné, aby ste sa navyše zhodli s druhým človekom v otázke vkusu. Čo sa páči mne, nemusí sa páčiť jemu a opačne. Našťastie mám pár známych, ktorí mi sem-tam vedia zabezpečiť ľavú topánku z vyradeného alebo poškodeného…
Keď sa pozriete na moje logo (nájdete ho na mojich fotkách, na FB, na webe, na tričku...) zbadáte tam antického bojovníka s kopijou, štítom a mojím menom. Nikdy som nepatril medzi tých, ktorí nahlas vykrikujú, keď sa niečo deje, nikdy som si nesadal do prvej lavice, nikdy som sa nebil za svoje práva. Skôr som bol šedá myška, ktorá sedí a čuší v kúte a nedá o sebe vedieť, bol som osobnostne nevýrazný (mal som iba dobré známky v škole), vyhýbal som sa pozornosti. Vnútri som však vždy mal dušu bojovníka. Ak ma niekto o niečo poprosil, pokúsil som sa to spraviť najlepšie, ako som vedel, do športov som dával srdce a celkom sa mi darilo. Ku mne sa hodí príslovie „tichá voda brehy myje“ – som utiahnutý väčšinu času, až raz príde moment, kedy ukážem svetu, čo sa vo mne skrýva. Spartan mi zmenil život a takpovediac narušil môj pokojný režim utiahnutého chlapca. Svoju introvertnú povahu nezmením, gro ostáva…
Energiu, ako sme sa učili na hodinách fyziky, potrebujeme na to, aby sme vedeli konať prácu. Získavame ju z jedla. Nebudem sa tu hrať na žiadneho nutričného mága, všetci vieme, ktoré sú zdravé potraviny, a ktoré nie. Od vtedy, čo som sa stal Spartanom sa moja strava nijak zvláštne nezmenila, pretože som sa odjakživa stravoval pomerne zdravo. Samozrejme som sa zlepšil aj v tomto smere a stále mám čo zlepšovať. Asi najdôležitejšou vecou zo všetkých je byť hydratovaný, či už počas tréningov alebo aj počas pretekov. Pri nedostatočnom zavodnení tela môžu hroziť závrate až kolaps. Pri mojom prvom zdolaní 100 burpees mi hučalo v ušiach ešte aspoň pol hodinu, kým som sa ako tak dal dokopy. Bolo to spôsobené, samozrejme, aj nedostatočnou kondíciou, ale myslím, že keby som sa lepšie postaral o pitný režim a prísun nejakých rýchlych cukrov, zvládol by som to lepšie. Rovnako tak, alebo ešte horšie som dopadol na svojich druhých pretekoch Spartan Race…
Black Crossgym Komárno je miesto, kde mi rastú svaly, kondička, kde vypľúvam dušu a chodievam sa odreagovať. Prvýkrát som sem vstúpil 4. januára 2016 a odvtedy sem chodím pravidelne, zvyčajne trikrát týždenne. Skvelý kolektív trénerov a ostatných cvičiacich mi zabezpečuje maximálnu pripravenosť na všetky výzvy, ktoré ma čakajú. Zakaždým robím cviky naviac, pretože verím, že keď chcem byť lepší, musím spraviť niečo navyše. Preto prichádzam do gymu hodinu pred tréningom a dám si vlastnú rozcvičku, ktorá je pre mňa nevyhnutná a často trvá aj 45 minút. Nasleduje samotný tréning s väčšinovým ženským osadenstvom. V ženskej spoločnosti sa mi cvičí veľmi dobre, nie len, že tam mám blízke priateľky, ale ženy, pochopiteľne, necvičia s takými vysokými váhami ako muži, preto mi záťaž vyhovuje a viem sa takto s nimi porovnávať. Pokiaľ mi cviky na tréningu nevyhovujú, vymyslím si svoj vlastný tréning, vhodný pre moju prípravu na preteky. Na záver si tiež niekedy dám niečo extra navyše. Mám rád pocit, keď mi…
Bez priateľov je aj šport ťažší Za mojím úspechom nestojím len ja, ale môže za to aj moje okolie, ktoré ma formovalo od detstva. Na priateľov som mal šťastie, alebo poviem to lepšie, vedel som si ich dobre vyberať. Vždy ma podporovali, aj keď išlo o život, a to doslova. Keď som vo svojich 14 rokoch liečil na onko chorobu, prišla ma pozrieť domov celá trieda. Z nich sa vyselektovalo pár jedincov, ktorí sú mojou oporou dodnes. Rovnako tak sa stalo aj vtedy, keď som začal chodiť von medzi ľudí, socializovať sa. Nadväzoval som kamarátske vzťahy, ktoré sa neskôr stali silnými putami. Väčší boom nastal, keď som začal cvičiť a stal som sa Spartanom. Spoznal som nových skvelých ľudí, za ktorých by som dal aj ruku do ohňa. Tréningy s nimi idú ľahšie, na pretekoch vám pomôžu, keď potrebujete a tešíte sa stále na ďalšie stretnutie s nimi. O mne je všeobecne známe, že väčšina mojich kamarátov, mojich…